Výstava Wels, A, 7. - 8.12.2013

"To už zase niekam ideme?", hodil som na Janku nechápavý pohľad, keď skladala deku, snažila sa do tašky napchať môjho plyšového miláčika a chystala mi výstavné vodítko. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Jankina veta: "Axi, dostaneš len trošku granuliek, aby si sa počas tej dlhej cesty v aute zase nepogrcal", ma uistila. „Mohli ste mi oznámiť skôr, že ste ma prihlásili na ďalšiu výstavu.“

Celé 3 hodiny nepretržite snežilo, vietor fúkal taký, že nás skoro odvial z cesty. To nám to pekne začína. Na vlastnej koži som prvýkrát v živote zacítil, čo je to ľad, a ako bolí, keď sa na ňom človek, v mojom prípade zvieratko, pošmykne. Ubytovali sme sa v peknom penzióne zvanom Ölerhof v dedinke Aubach, kde nám spoločnosť robilo ďalších 6 výstavných psíkov z Čiech.

V sobotu ráno sme vyrazili dosť skoro. Dnes to bude moja výstavná premiéra s Jankou. Už od prebudení som na nej pozoroval známky nervozity a nevyspania, pretože som celú noc blúdil po izbe a nevedel si nájsť miesto. Aby som ju upokojil, predstieral som, že sa nič nedeje a že mi môže byť celá výstava viac ako ukradnutá. Pri vchode do areálu som ale na svoju ľahostajnosť pozabúdol a zo samej radosti sa mi podarilo vyliznúť jej z oka kontaktnú šošovku. Predsa nie je moja vina, že so sebou nenosí náhradné… Incident ma rozhodil natoľko, že som sa nedokázal sústrediť, čo se prejavilo aj pri zkúške behu a postoja - skákal som ako pominutý a nepostavil sa ani za kus oblúbenej šunky. Okolo ma zaujímalo všetko a spolupracovať som odmietal. Janka vyvesila bielu vlajku. Rezignovala. Finíto. Konec. Amen. Všimol som si, že v poslednej dobe má problémy so svojou trpezlivosťou… Napetí graduje, do štartu ostáva necelých 5 minút. Miškové presvedčovacie taktiky zlyhávajú, Jankiné dýchacie cvičenia nefungujú. Zasa budem musieť priložiť ruku k dielu ja.  Jako obvykle. Odteraz hrajem úlohu slušne vychovaného psieho gentlemana. Vyzerá to dobre, štartové číslo si pripevňuje na rukáv Janka. Čo vám poviem? Boli sme tak zohraní, že sme vybojovali náš prvý spoločný titul CAJC. 

Do nedeľného ringu sme nastupovali ako ostrieľaní profesionáli. Ani štvorhodinové čakanie ma neodradilo. Vlastním svoj druhý rakúsky CAJC!

Najlepšie na celom víkende bolo stretnutie s nevlastným bračekom Conniem alias Crazym Tajemnství Karpat. Dúfam, že sa náš mocný rodinný genofond prejaví aj vo mne a bude zo mňa stejne statný poľovný pes ako je on.