24.02.2014 18:38
O víkendu som musel opäť skoro vstávať. Vypravili sme sa všetci traja va výstavu do Brna. Toľko vyžličiek som pohromade ešte nevidiel. Mojich ryšavých súkmeňovcov tam bolo cez 60. Na výstavisku panovala priateľská atmosféra a aj počasie nám vyšlo. So svojimi výsledkami som tiež pomerne spokojný.
V nedeľu večer mi ale začalo záhadne špliechať v brušku. V pondelok som už nemal na jedlo a pitie ani pomyslenie. Aj to málo, čo som spapal, zo mňa vyletelo razom von. Janka mi uvarila moju oblúbenú ryžu, ale aj tú som radšej nechal v miske. Chodil som ako mátoha.
V utorok bolo rozhodnuté. Pretože sa môj stav vôbec nelepšil, zobral ma Miško po práci k pánovi veterinárovi. Tam som, ako vždy, ožil. Do ordinácie som vbehol ako ušatý namydlený blesk. Okrem toho, že zistil, že mám práh bolesti úplne inde než iný havkovia, nám povedal, že som dehydrovaný. Aj cez moje protesty mi oholil kus pravé nôžky. Manekýn zo mňa, počítam, do polovice mája nebude. Z nôžky mi o chvíľu trčala priesvitná hadička. Pak sme hodinu a pol čakali, než sa mi do tela dostanú cez infúziu živiny. Pán doktor ma zatvoril do klietky - vraj pre moju bezpečnosť. S jeho názorom som nesúhlasil, preto som sa rozhodol vyjadriť svoj negatívny postoj patrične nahlas. A tak som riadne precvičil svoje hlasivky. Keď dokvapkal posledný mililiter, pán doktor mi pre istotu nechal hadičku v nožičke do druhého dňa pre prípad, že by mi bolo stále zle.
A tak sa aj stalo. V 11 hodin večer som poblinkal nový koberec a k ránu to schytala aj novoprezlečná posteľ. Tentoraz so mnou zostala v ordinácii Janka. V stredu som bol už o poznanie nepokojnejší. Už som presne vedel, čo ma čeká. Koncertoval som úplne stejne ako predchádzajúci deň. S tým rozdielom, že dnes moje vystúpenie trvalo 3 hodiny 10 minút, pretože pán veterinár nastavil infúziu na pomalšie kvapkanie a pretože som si sem tam hadičku priľahol.
Vo štvrtok som to bol už zasa ja. Čulý a zdravý ako predtým :)
