V sobotu 28. septembra som vstával naozaj skoro, o 7:00 som už sedel vo svojej klietke v kufri auta. Mali sme namierené na výstavu do rakúskeho Tullnu. Predtým som si samozrejme troška pobehal, ale energie som mal aj tak stále dosť. Keď sme vošli do haly, zacítil som povedomý pach. Bol to moj ocino Tap. Prišiel aj Luckou a jej mamičkou.
Čo vám budem hovoriť? Pani rozhodkyňa sa síce čudovala, že som na 8 mesačné šteniatko krapet veľký, ale meter našťastie ukazoval 2 cm rezervu. Pekne som jej ukázal zúbky, hrde som sa postavil a hodnotenie bolo na svete. Obdržal som výborné VN. Pak prišiel na radu môj tatko Tap. Stal sa z neho šampión Rakúska.
Keď bolo dobojované o tituly, začali sme s Tapom bojovať medzi sebou. Keďže som už o centimeter vyšší a o kilo ťažší ako on, bol som mu dobrým protivníkom, len svalov mám ešte o poznanie menej.