Výstava Praha, CZ, 2. - 3.11.2013 - čiže môj prvý titul CAJC

Domov priletela Janka z práce celá v strese. Musela totiž nás všetkých troch zbaliť na víkendovú cestu. Medzitým, čo som si ja spokojne hovel na svojom obľúbenom gauči, behala okolo mňa a nevedela, kde jej hlava stojí. Keď konečne dorazil domov so značným oneskorením aj Miško, bolo už všetko takmer hotové. O 17:30 sme mohli vyraziť. Obaja boli mierne mrzutí, pretože sme mali už dávno sedieť v aute. U slovenských hraníc Janka náhodou zistila, že so sebou nemáme ani môj rodokmeň, ani cestovný pas. No výborne, ide sa späť ... Cez úmorné hľadanie sme pas doma nenašli. Dokonca ani v popolnici pred domom. Zdá sa, že dnes nemá nikto z nás svoj ​​deň. Ja som protiva, pretože musím sedieť zavretý v klietke vzadu v kufri, Michal, pretože sa zdržal v práci a Janka, pretože stratila moje doklady. Ako na potvoru ani pán veterinár neberie telefón, takže nezostáva nič iné, než sa modliť, aby sme ho v ordinácii, ktorá sa od nášho bytu nachádza cca 40 km, ešte zastihli. Naštestí v práci bol. "Aspoň sa môžem trošku prebehnúť,"pomyslel som si. Behal som asi 45 minút, než pán doktor ošetril malinké mačiatko a vystavil mi náhradný doklad totožnosti. Počas cesty bylo v aute hrobové ticho, len sem tam som sa pripomenul. Do Prahy sme dorazili okolo 23:00. Rýchlo som sa zavŕtal pod perinu a usnul. Veď ma zajtra čaká veľký deň.

Do výstavného areálu sme sa cez 5 km kolónu dostali včas. Opäť som sa stretol s maminou Nellou a ockom Tapom. Po dlhých mesiacoch som uvidel aj svojho bračeka Arnieho, s ktorým sme si zašantili ako "zamlada" :). Vo výstavnom, kruhu som sa dnes moc nevyznamenal... Zbadal som totiž kútikom oka svoju psiu kamošku Bessie, vytrhol som sa Miškovi z vodítka a húrá za ňou. Našťastie ma pán rozhodca nediskvalifikoval... Aj cez tento malý prešľap som obdržal hodnotenie V3. V nedeľu sa posnažím viacej...

Ako som povedal, tak aj bolo. Od samého rána som sa pekelne sústredil. Pohrdol som aj rannou vychádzkou s Bessinkou, aby som sa zbytočne nerozrušoval. Medzitým, čo si ona cupitala po chodníku pod oknom, ja som sa váľal v posteli a koncentroval sa. Oplatilo sa. V kruhu som stál akoby som prehltol pravítko, behal ladným elegantným krokom, a keď sa mi pani rozhodkyňa pozerala do papuľky, ani som nemrknul. Z Prahy si vezem domov prvý titul CAJC a nádhernú medailu.