Výlet do Vysokých Tatier
18.11.2013 13:05
PIATOK:
Hurááá, idem prvýkrát do hôr, a rovno do Tatier. Do VYSOKÝCH Tatier. Štvorhodinovú cestu som zvládol bravúrne (to, že som ogrcal celý prepravný box, zistila Janka až v nedeľu pri odchode domov). V hoteli som bol príjemne prekvapený. Personál bol zo mňa priamo nadšený. Pretože sme prišli neskoro večer, zbežne som si očuchal okolie, zistil, či sa okolo nepotuluje zblúdilý medveď a šli sme spať, aby sme načerpali sily na náročný sobotňajší deň.
SOBOTA:
Strašne sa teším von, nemohol som v noci ani zaspať, ako veľmi som sa tešil. Hneď po raňajkách sme vyrazili. Míša so sebou ťahal na chrbte 15 kg ruksak, ktorý sme mu s Jankou nabalili pro prípad, že by sme sa v horách ztratili a museli prekonať mrazivú noc vonku. Ja bol zapriahnutý postrojom k Janke. Čakala nás 20 km túra hore kopcom. Len čo sme vyšli, zacítil som vábenie divokej prírody. Nevedel som, ktorú paličku zobrať zo zeme skôr, ktorý stromček ocikať ako prvý, ktorú šišku z toho milióna, čo sa po zemi povaľovala, rozkúsať. A tak som lietal od kríka ku kríku a vláčil priviazanú Janku za sebou. Tam, kde sa cestička zužovala, ma Janka vždycky pritiahla k sebe. Bála sa, že sa skotúľame dole zo zrázu. Aby som jej trošku zdvihol hladinu adrenalínu, približoval som sa k okraju dosť často a potom som rýchlo vymanévroval späť. Miško sa vliekol niekde vzadu. Bol celý prepotený a ledva popadal dych. Cestou sme míňali veľa ďalších turistov. Boli zo mňa úplne paf - vraj takého horského vodcu ešte nevideli. Jankin pohár trpezlivosti pretiekol 5 minút od horskej chaty Zamkovského. Na druhej strane postroja bol odteraz Miško, čo mu vydžalo až do polovice cesty späť. Do hotela sme sa dostali okolo 16:00, všetci traja unavení k padnutí. Nie je divu, že sme zaspali. Škoda, že v okolí nemajú donášku pizzy ako u nás doma. Musel som sa totiž pozbierať a ísť sa najesť s mojimi pánmi do reštaurácie. Tam som celý čas frflal, takže sa mi podarilo dostať ich do hodiny späť do postele :)
NEDEĽA
Celé telo ma bolí ako čert. Vraj je to svalovica. Pekne vám ďakujem! Chcem svoj gauč! Janka s Miškom mi zjavne nerozumeli a po ceste domov sme sa ešte zastavili na Štrbskom Plese. Prešli sme sa okolo jazera, videli pár rádoby slávnych osobností súčasného šoubiznisu, urobili niekoľko fotiek a tradááá domov. Pardon, páničkovia si neodpustili ďalšiu zastávku - v reštaurácii. Ale pak už sme naozaj zamierili domov. Prespal som celý zvyšok dňa...
