„Bude z teba poslušný psík,“ vybalil na mňa dnes ráno nečekane Miško.
- „Zajtra príde jeden dobrý pán a ukáže ti, ako sa čo robí. Pôjdeme spolu na lúku a začneme trénovať, aby si sa mohol všade chváliť, aký si múdry a vychovaný.“
• „No, tak pardón. A ja nie som??!!! Je síce pravda, že stále cikám a kakám doma, keď ostanem sám, slovo FUJ občas ignorujem, bodaj by nie, Janka i Miško papajú samé dobroty, a vonku na zavolanie počujem len vtedy, keď sa mi chce (v okolí nesmú byť žiadne cudzie vzruchy)... Ale veď to je všetko v poriadku, som predsa ešte šteňa. Alebo to v poriadku nie je??“
Miško asi začul, ako hlboko nad touto filozofickou myšlienkou dumám, pretože ihneď bystro reagoval: „Nie je možné, aby to u nás stále smrdelo ako v opičom pavilone, aby sme každý deň upratovali tvoje hnedé kôpky a aby sa nám na každom cm² vydúvala podlaha po tvojich cikaničkách! A s tvojim žobraním je tiež koniec, ak si hladný spapaj granulky!“
• „Ďakujem, Michal, pochopil som.“
Moje správanie nie je až tak úplne ideálne, ale mám aj svoju hlavu a chcem si robiť veci po svojom... Či na tom niečo zmení ten "dobrý pán", nechajme sa prekvapiť... :)