Stal sa zo mňa Blavák

dnes som sa stal oficiálnym občanom Bratislavy, konkrétne mestskej časti Petržalka. Včera si mňa páničkovia priviezli domov. Cestu autom som zvládol ako ostrieľaný profík. Prvých desať minút som síce malinko plakal a hádzal sebou, potom som ale zaspinkal a zobudil sa až na slovenských hraniciach.

Po príchode do môjho nového domova som si všetko poriadne oňufkal, preskúmal som pelíšok a zoznámil sa s novými hračkami. Potom som zbaštil večeru, mimochodom, moja panička je zrejme rodený šéfkuchár, pretože papanie chutilo úplne rovnako ako u pani chovateľky.

Za chvíľku prišla na návštevu babička, ale dlho sa nezdržala. Tak dlho ma chovala na rukách, že som zase zaspal ako bábätko. Keď som sa prebral, bola už preč. A došla ďalšia návšteva. Myslím, že som tie dva už niekedy videl, ale havinka zo sebou minule nemali. Chcel som si s ním pohrať, ale tá veľká chlpatá dáma o mňa nejavila ani najmenší záujem. Mám pocit, že sa ma dokonca aj bála. Bodaj by nie, som predsa už veľký chlapec ... 

Keď všetci odišli, nastalo pre mňa pravé peklo. Páničkovia sa uvelebili v posteli a mňa nechajú spať v pelechu na zemi???? Tak to nieee, milí zlatí! Pôjdem pekne do postieľky k vám. 

Páničkovia sú zrejme príveľa disciplinovaní ľudia, nepovolili ani o piaď a hore som sa vlastnými silami vydriapať nevládal. Predsa len mi pár centimetrov ešte chýba. Keď to nejde po dobrom, pôjde to po zlom. Urobím vám noc, akú ste ešte nezažili! Rozhodol som sa parádne spríjemniť Janke a Miškovi noc. Hundral som, kňúral a hrabal do podlahy. Snaha neprišla nazmar - 0:15 si Janka vzala vankúšik a paplón a schúlila sa ku mne do pelechu. Som spokojný. Dnes v noci zvolím rovnakú stratégiu ...