Uffff, mám to za sobou... Posledné očkovanie som absolvoval včera v 18:52. Poviem vám, že to bol najhorší zážitok môjho života. Už keď sme sedeli v aute, v duchu som si hovoril, že tu niečo nesedí. Janka i Miško mi stále hovorili, aký som dobrý, a že po ceste domov dostanem piškótku. Z pani doktorky sa vždy veľmi teším. Zakaždým má v ruke schovanú nejakú maškrtku a aby som ju dostal, stačí jej, keď si na povel sadnem - HRAČKA. Tentoraz ma ale oklamala. Z vrecka vytiahla nejakú sklenenú vec, ktorú mi dala oňufkať - nič moc. Povedala Miškovi, aby ma postavil na stôl a poriadne chytil.
Čo?? Prečo??? ÁÁÁÁÁÁU!!! To bolí!!!
Dostal som za krk včielku, teda skôr sršňa, ktorý ma pod kožou štípal dobrú polhodinu. Aj som si zaplakal. A kde je moja maškrtka, pani doktorka?!! Ešte že tak... Napokon som ju dostal.
Janka ma pochválila, že som veľmi statočný psík a ponúkla mi sľúbenú piškótku, ani som ju nepokúsal (veď nemám čím) a než som sa nazdal, mierili sme za kamoškou Mijou, aby som na škaredý zážitok rýchlo zabudol. Takto prebehlo moje prvé očkovanie proti besnote. Vidíme sa o 12 mesiacov, pani doktorka, ale maškrtu poprosím za to trápenie nabudúce väčšiu.