Moji budúci páničkovia,
už ste na mňa riadne pripravení??? Už v stredu 27. marca 2013 s Vami totiž idem domov! Aspoň tak mi to povedali... Musím priznať, že zo začiatku, ako som sa túto informáciu dozvedel, nebol som príliš nadšený. Čo bude s mojou maminkou, s mojimi malinkými chlpatými bratríčkami??? A čo bude so mnou???
Minulý týždeň som sa ale čiastočne uklidnil. Hned vám poviem prečo. Prišlo k nám na návštevu kopec ľudí. Všetci sa mi veľmi páčili, hrali si s nami, hladkali, mazlili sa, behali za nami s handríkmi a volali "Fuj, nesmieš!" (Vôbec nechápem prečo). Najviac som si ale zamiloval jednu blonďatú slečnu. Aby som jej hned ukázal, aký som šikovný, vyčaroval som na zemi hnedé prekvapenie... Rozbehol som sa k nej, zavrtel chvostíkom a olíznul palec, aby som ju upozornil, kam sa presne pozrieť... "To je on, to je náš Axík!," zavolala na vysokého pohľadného chalana. Ten sa mi tiež docela pozdával. Večer mi maminka prezradila, že tí ľudia budú moji budúci páničkovia. Počas týždňa som mal veľa času na premýšľanie. Postupom času som si v mojej hrdzavej hlavičke všetko usporiadal a na zmenu sa už napokon aj teším. Tí dvaja sú dobrí ľudia, budú ma mať veľmi radi. Slečna mi dokonca pošepkala do úška, že budem spať v ich postieľke.. A kde inde, drahá slečna??? :)