Drevožrút...

Drievka sú doslova moja vášeň, čo sa troška adrenalinovým spôsobom potvrdilo minulú stredu. V utorok som sa s mojimi pánmi vybral na neďaleké vianočné trhy, aby sme si všichni spoločne užili vianočnú atmosféru. Pretože bol všade kopec ľudí, našli sme si opustený kút pod starým stromom, kde ma Miško vyslobodil z vôdzky, takže som si poletoval, kam sa mi zachcelo. Okolo bola tma ako v pytli, hoci sme stáli iba niekoľko metrov od stánku s ovocným punčom. Po chvíľke som si našiel obrovskú palicu, ktorú som občas i pekne zaaportoval. 

Janka i Miško nasávali vianočnú idylku naozaj pečlivo, takže si ani nevšimli, že sa stal z palice môj úhlavný nepriateľ. "Ja ťa zničím! Ohlodám ťa do poslednej triesky!" Hlodal som tak pečlivo a svedomito (samozrejme potichu ako myška, pretože by mi bolo v opačnom prípade drevo okamžite zabavené), že som pri odchode z papuľky vypľul ledva polovičný exemplár. V ten večer som zaspával s blaženým pocitom víťaza...

Horšie to bolo o niekoľko hodín neskôr. Keď prišli moji páni z práce, cítil som sa naozaj zle. Riadne som cez deň znečistil celý byt a nevyzeralo to, že by sa mala situácia zmeniť k lepšiemu. Vonku sme s Jankou v mrazu stáli hodinu. Toľkokrát ako dnes som snáď nekadil za celý svoj ​​doterajší život. Toto by som neprial nikomu. Triasla ma zima, ale domov som ísť nevládal. Nakoniec sme sa ocitli na veterinárnej klinike, kde sa mi odrazu zázračne uľavilo. Pán doktor nás dokonca podozrieval, že si vymýšľame. Röntgenová snímka ho ale presvedčila. Vraj za svojú prax nič podobné ešte nevidel. Janka zašuškala Miškovi do ucha, že máme doma veveričku. Zrejme sa s ňou zoznámim až prídeme späť domov. 

Aby sa mi uľavilo, dostal som do zadnej nohy poriadnu injekciu a do vrecka lieky, ktoré budem užívať ďalšie 4 dni. Už o 2 dni som bol vo forme. Vonku sa už nesmiem na žiadnu paličku ani pozrieť. To je život.....