Poviem Vám, žiadna sláva... aspoň pre mojich dočasných opatrovateľov. Rozhodol som sa totiž, že keď ma moji páníčkovia hanebne opustili a odišli si preč bezo mňa, tým novým našich spoločných 10 dní poriadne spríjemním. A tak sa aj stalo. Úplne som zabudol, že sa ciká a kaká iba vonku. Hádzal som to veselo, kam sa mi zachcelo - ráno, doobeda, poobede, v noci, skrátka hocikedy a hocikam :) Umývanie dlážky a pranie špinavých vecí bolo u nás na dennom poriadku. Samozrejme sa to neobišlo občas aj bez kriku. Ale ja som sa statočne držal.
Aj som sa slušne zabavil. Celý čas som strávil s mojou naj kamoškou Mijou, vďaka tomu sa naše priateľstvo ešte viac utužilo. Pustila ma dokonca do svojej postieľky, ktorú som si hneď označkoval, takže som ju pak mal sám pre seba. Za tu dobu som sa naučil nespať v ľudskej posteli, i to, že gauč je pre psíkov zakázaná zóna. Keď sa ale konečne vrátili moji zlatí páníčkovia, Miško povolil a už sa znova vyvaľujem v perinách :)
Doma jsem si od ich návratu necvrkol ani raz a vykadiť sa mi ani nenapadlo.